Rozhovor s paní Ivetou Červeňákovou, CHS Vesper, SK

21.06.2014 13:55

Dobrý den paní Iveto, jsem opravdu velmi ráda, že jste přistoupila na tento rozhovor, moc si toho vážím a ještě jednou bych Vám ráda poděkovala za to, že jste si na nás našla čas. Jste chovatelkou mainských mývalích koček, co Vás zaujalo právě na tomto plemeni a jaké byly Vaše chovatelské začátky?

Nuž, začínali sme s dvoma slečnami Miš a Maš zachránenými zo záhradkárskej osady – upozornila nás na nich susedka. Trvalo im tak cca tri týždne, kým pevnou labkou ovládli celú domácnosť :-). Potom sme sa boli pozrieť na svetovej výstave, ktorá sa konala v Bratislave v roku  2007 a pani chovateľka len pre nás „natiahla“ absolútne úžasného modro – strieborného - bieleho mainského kocúra a už to išlo – od tej chvíle som už len  hľadala na internete chovateľské stanice s krásnymi mainskými mačiatkami. Pre mňa sú mainské mývalie mačky dokonalou kombináciou atletickej šelmy s nesmierne výraznými očami, ktoré Vám vidia až do duše a skvelej povahy. Priznám sa, že už pri Miš a Maš som uvažovala o mačiatkach, ale mala som šťastie, že som sa hneď na začiatku dostala do skvelej „virtuálnej“ mačkárskej spoločnosti na Modrom kocouřovi a po tom, ako som zistila a naštudovala si, čo všetko je s chovom spojené som si povedala, že ak sa mám do niečoho takého pustiť, tak to budem robiť poriadne a tak, ako sa patrí – fér voči mojim mačkám a hlavne voči ľuďom, od ktorých budeme mať chovné mačky a voči tým, ktorí si budú od nás brať mačiatka.   

 

Je skvělé, že jste hned od začátku přistupovala k chovu takto zodpovědně, byla jste při zjišťování informací na vše sama, nebo Vám byli oporu i chovatelé, od kterých jste získala své chovné kočky?

Veľmi mi pomohli obe materské chovateľské stanice - CHS Beyrouth a CHS Main Bastet, títo chovatelia mi vždy zdvihli telefón, vždy mali čas aj na moje veľmi „jednoduché“ otázky a ponúkli buď radu alebo rovno aj praktickú pomoc. Okrem nich som v tomto chovateľskom svete našla aj pár neskutočne skvelých ľudí, pre ktorých je blaho zvierat nadradené nad akékoľvek výstavné úspechy alebo konkurenciu – týmto chcem zvlášť poďakovať a nesmierne veľmi si cením dobré rady a priateľstvo pani Ľubice Švecovej (CHS Pellumian).    

 

Dovedla byste si ještě vůbec představit život bez koček? Co máte na svých kočkách nejraději?

No, nevedela. Bez chlapa kľudne, bez mačiek v žiadnom prípade :-) – tak žartujem, našťastie je môj priateľ ešte zapálenejší ako ja a je v chove dokonalou oporou.  Na svojich mačkách milujem to, že vedia so mnou komunikovať a vcítiť sa do mojej nálady, je až neuveriteľné ako dokážu dať najavo čo chcú a ešte na tom trvať až dovtedy, kým im to nesplním. Navyše, sú to naozaj majestátne stvorenia :-).    

 

Naprosto Vám rozumím, vnímám to stejně :-). A jaká je v současné době Vaše kočičí sestava?

Naše obyčajné dve kastrované slečny Miš a Maš sú s nami už 7 rokov, k tomu máme dvoch kastrátov mainských kocúrov, dvoch chovných kocúrov a šesť chovných mačiek, dve z nich už budú so svojou chovnou kariéru čoskoro končiť  – u nás ostávajú doma aj kastráti. Kým sa cítia vo svorke dobre, nemám to srdce ich ponúkať na „adopciu“  - každú našu chovnú mačku i kocúra som si vždy vyberala aj srdcom tak, ako keby som si brala domov maznáčika. Každý z nich má svoje silnejšie aj slabšie stránky z pohľadu chovu, ale beriem to tak, že sú to v prvom rade moje mačky a my ich milujeme bez ohľadu na to, či sú na 100% v súlade s typom, ktorý je momentálne v kurze alebo nie – sú to členovia našej rodiny. Určite ale mám predstavu o tom, kedy bude potrebné urobiť si chovateľskú pauzu tak, aby sme v prvom rade zaistili pohodlný život tým mačkám, ktoré už doma máme.

 

Líbí se mi, že u Vás mají Vaše kočky jistotu domova i v případě, že už nepůsobí jako chovné. Musím přiznat, že si také nedovedu představit, že bych se měla s některou svoji kočkou rozloučit v momentě, kdy je ukončena její chovatelská dráha, jsou to taková moje miminka :-). Pojďme se nyní podívat blíže na Vaše plemeno. Je zřejmé, že každá kočka má svoji vlastní, jedinečnou osobnost, kdybyste však měla říct něco o povaze mainských mývalích koček obecně, jak byste je nejlépe charakterizovala?

Sú to asistenčné mačky, nesmierne spoločenské, nie však vtieravé, proste sú tam, kde je „ich“ človek. Hodne komunikujú, vydávajú rôzne zvuky a sú veľmi kontaktné. Nutne potrebujú spoločnosť a nemusí to byť práve iná mačka, ale na škodu to nie je, naopak. Milujú deti a ak aj v novej rodine nie je iný zvierací kamarát, nevadí to až tak, sú šťastní, keď majú svojho človeka, ktorý sa im venuje.  U detí však musia byť rodičia naozaj uvedomelí a vysvetliť im, že je to živý tvor, ktorý má svoje potreby a niekedy chce aj svätý pokoj :-)    

 

Vyžadují vzhledem ke své dlouhé srsti mainské mývalí kočky nějakou speciální péči? Jak se nejlépe starat o jejich kožíšek?

Na základe mojich skúseností by som povedala, že to je veľmi podobné ako u ľudí – ak máte dobrú genetickú výbavu, tak s vlasmi nemusíte takmer nič robiť a je to super. Ak nie, tak máte problém ako napríklad ja :-). Ale vážne – myslím, že v prvom rade sa okrem genetickej výbavy na celkovej kondícii podieľa predovšetkým kvalitná strava a zdravotný stav. Pokiaľ mačka dostáva dobrú stravu a je zdravá, potom je starostlivosť o kožuch pomerne jednoduchá. Viem, že niektorí chovatelia veľmi zdôrazňujú kúpanie - my nekúpeme, zdravá mačka s kvalitnou stravou je samočistiaca. Vyčesávame ich pravidelne kvôli odumretým chlpom a odstraňujeme prípadné „dredy“, ale inak si vystačíme s púdrom. Samozrejme, príprava na výstavu je zase o niečom inom. Je fajn, ak si mačiatko zvykne od začiatku na pravidelné vyčesávanie napríklad pri hladení počas oddychu, zvyčajne to milujú.          

 

Lidé mají častokrát ve zvyku své dlouhosrsté kočky na léto stříhat, nemůže to mít neblahý vliv na kvalitu jejich srsti?

Na kvalitu veľmi pravdepodobne nie, nikdy som to neskúšala, takže z vlastnej skúsenosti neviem.  Ale myslím si, že kožuch funguje oboma smermi – na jednej strane chráni pred chladom a na druhej zase pred nadmerným zahriatím. Tiež neviem, aký vplyv môže mať takéto radikálne ostrihanie na pokožku, predsa len je za normálnych okolností chránená srsťou a pokiaľ ešte takáto mačka chodí voľne na prechádzky na slnko, tak sa môže problém vyskytnúť raz – dva. Ak má niekto obavy z prehriatia a inak je srsť v poriadku, tak by som asi skôr odporúčala vytvoriť v byte alebo dome chladiace zóny s mokrými uterákmi a vetrať hlavne v noci.

 

Majitelé dlouhosrstých koček si často stěžují, že jejich kočka česání nesnáší a mají s péčí o její srst problémy. Může toto chovatel a případně i budoucí majitel kotěte nějak ovlivnit?

Mačiatka, kým sú u chovateľa, majú takzvanú „baby“ srsť, môžeme vyčesávať, ale efekt to veľký nemá. Skôr ide o to, aby  bolo mačiatko naozaj dobre socializované a nebálo sa kontaktu s ľuďmi. Ak je mačiatko navyknuté na to, že ho človek berie na ruky, hladí a venuje sa mu, tak keď k tomu nový majiteľ nenásilne pridá vhodný hrebeň alebo rukavicu na vyčesávanie chlpov, tak to bude mačiatko milovať – bude to len ďalší a veľmi príjemný kontakt s „jeho“ človekom.  

 

Dá se tedy říct, že by to mohl důsledek toho, že se v tomto směru chovatel koťátkům nevěnuje, nebo že koťátko nemá dostatek času na to, aby se socializovalo, což je velmi častý problém u koťat bez průkazu původu, která odcházejí do nových domovů před dosažením 13 týdne života?

Áno, je to možné z veľkej časti pripísať práve tomu, že sú mačiatka odtrhnuté priskoro od matky a nemajú čas naučiť sa ako vychádzať s ostatnými mačkami a ľuďmi. Niektoré mačiatka sú veľmi „interaktívne“ vo vzťahu ku človeku už v 5 - 6 týždni, niektorým to trvá dlhšie – aj dva – tri mesiace. Každá mačka je osobnosť a má charakter, dobrý chovateľ vie, že niektoré mačiatka sú už natoľko samostatné, že môžu ísť do novej rodiny aj v troch mesiacoch, ale tiež vie, že niektoré potrebujú viac času a nedá ich dovtedy, kým si nie je istý, že to bude pre to mačiatko i pre nového majiteľa v poriadku. Po tých rokoch viem, že je to voči mačiatku nesmierne kruté vytrhnúť ho od matky vo veku 6-8 týždňov a dať ho do inej rodiny. Ak sa mačacia mama stará, tak je naozaj potrebné ju nechať urobiť jej prácu a hlavne, imunitný systém mačiatka je chránený materským mliekom do 8-9 týždňa, potom by malo nasledovať prvé očkovanie v domácom prostredí a potom druhé očkovanie po mesiaci tiež v domácom prostredí. Až tak dva týždne po druhom očkovaní sa môže mačiatko sťahovať inde, predčasným odberom rastie riziko problémov spojených s imunitným systémom a aj psychických porúch  - aj mačky cítia, majú emócie a úžasné chlpaté duše.  

V poslední době se na internetu objevuje velká spousta inzerátů s nabídkou koťat mainské mývalí kočky, na co by si zájemci měli dát při výběru svého vysněného koťátka pozor? Jsou mainské mývalí kočky náchylné na nějaká genetická onemocnění?

Už to spomínala pani Mína Soukupová, je potrebné ísť sa pozrieť osobne alebo si aspoň pozrieť referencie na danú CHS – v dnešnej internetovej dobe viete zistiť úplne všetko. Okrem toho, že záujemca nájde svoje vysnené mačiatko, tak by si mal vyžiadať od chovateľa minimálne výsledky testov na HCM – hypertrofická kardiomyopatia, SMA – spinálna muskulárna atrofia a prípadne aj PKD – polycystické ochorenie obličiek – i keď MCO patria medzi nízko rizikové plemená čo sa týka PKD. Negatívne testy na FeLV a FIV sú samozrejmosťou. Každý záujemca by sa mal na toto pýtať – úplne povinne. Ak Vám chovateľ tieto výsledky vie predložiť alebo Vám minimálne vie vysvetliť prečo nie všetky jeho mačky v chove tie testy majú a bude sa rád o tom s Vami rozprávať, tak potom môžete uvažovať o mačiatku od neho.  Napríklad, mačkám, ktoré sme si nechali v chove po rodičoch, ktorých sme dali my otestovať už testy nedávame robiť, pretože sú po geneticky negatívnych rodičoch. Slušný chovateľ odovzdá mačiatko s potvrdením od veterinára, čisté, bez výtokov z očí alebo ušiek a  bude chcieť, aby nový majiteľ podával pravidelné hlásenia :-). Robíme všetko,  čo je v našich silách, aby sme odchovali zdravé mačiatka – sú to však živé tvory a aj u nich sa stane, že majú zdravotné problémy, dôsledným testovaním je však možné predísť aspoň tomu, aby boli v chove jedinci s genetickou záťažou.  

 

Bohužel toto zájemci zatím stále velmi podceňují. Každý chce mít určitě doma zdravé a vymazlené kotě, a proto mi přijde naprosto přirozené, aby se lidé o zdravotní stránku věci zajímali a chovatelé aby o zdraví a správnou socializaci svých odchovů zodpovědně usilovali. Inzerátů s koťátky bez průkazu původu však stále rapidně přibývá. V čem vidíte hlavní důvod toho, že se lidé uchylují k odchovu koťat bez PP?

Existuje dopyt zo strany neinformovaných ľudí , tento dopyt je živený kadejakými bájkami o tom, čo je preukaz pôvodu (PP) a prečo nie je potrebný. Na tomto dopyte sa priživujú ľudia, ktorí o chove nič nevedia, často to robia absolútne necitlivo voči mačkám a mačiatkam  a ide im hlavne o zárobok.  Zavádzajú rečami o výstavách, báchorkami o zárobkoch  chovateľov a často sa potom stáva, že nový majiteľ skončí s krížencom, ktorý už neskôr ani z diaľky nepripomína mainskú mývaliu  mačku  a nadáva, lebo to nie je to, čo chcel a ešte musel zaplatiť u veterinára za plno vecí, ktoré normálny chovateľ zariadi a zaplatí ešte pred odovzdaním mačiatka. Ak má šťastie, tak jeho mačiatko „bez PP po rodičoch s PP“ je zdravé a neplatí veterinárovi ďalej. Ak má šťastie, tak jeho mačiatko nie je výsledkom krytia medzi blízkymi príbuznými so všetkými rizikami, ktoré to so sebou nesie.  Skutočne sa mi niekedy  obrazne povedané „otvára nožík vo vrecku“, keď čítam ako si niekto pýta rady od chovateľov o tom, čo má robiť so 6-týždňovým mačiatkom, za ktoré zaplatil 2 až 3 000 CZK. Človek rád poradí, ale skutočne by som bila po rukách ľudí, ktorí odtrhnú také malé mačiatko od mamy, pri ktorej malo byť ešte tak dva mesiace a ešte za to zhrabnú peniaze – čistý zisk bez nákladov a predovšetkým bez akéhokoľvek citu a ohľadu na mačiatko a jeho matku. To už musí ale každý sám prísť na to, že ak chce kvalitu, tak ju nenájde u takýchto „chovateľov“ podobne, ako ju nenájde na vietnamskej tržnici. Aj preto je nesmierne dôležité informovať ľudí o tom, ako má vyzerať zdravé mačiatko, aký je správny vek pre odchod z domu a čo všetko musí chovateľ splniť, aby mohlo mačiatko ísť do novej rodiny.  Ak nebude dopyt, nebude ani produkcia.

 

Přiznám se, že jsem před naším rozhovorem pročítala Vaše internetové stránky. Je vidět, že se snažíte dopřát svým kočkám jen to nejlepší a že Vám na nich opravdu velmi záleží. Myslíte si, že když má chovatel takový přístup ke svým kočkám a odchovům, že se to projeví na povahách koťátek a jejich soužití s budoucími majiteli? Ptám se z toho důvodu, že zájemci se častokrát vůbec nerozhodují podle toho, z jaké chovatelské stanice kotě pochází a nezjišťují si o nich bližší informace. Považujete takové jednání za chybu?

Najdôležitejšie je to, ako sa v chovateľskej stanici - domácnosti cítia mačky, preto je dôležitá osobná návšteva alebo aspoň spoľahlivé referencie. Keď sme si prišli po našu Shebinku, tak jej babka liezla priateľovi takmer po hlave – to som hneď vedela, že tie mačky a mačiatka sú proste „ľudské“, neboja sa, videla som, že sú sebavedomé a zdravé. Mačiatka by mali byť vychovávané  v domácnosti, aby boli zvyknuté, že žijú s ľuďmi, mali by byť zdravé, v dobrej kondícii a  mať dostatok priestoru a pohodlia  a nie byť výsledkom „studeného“ odchovu niekde v podkroví, pivnici alebo nedajbože v koterci. Ja myslím, že áno, že sa typ odchovu prejaví aj na povahe mačiatok a to minimálne v začiatkoch po presťahovaní.  Záujemca, by si mal uvedomiť i to, že si kupuje živého tvora a bude potrebovať rady chovateľa aj v budúcnosti, preto by si mal vybrať chovateľa, s ktorým si „sadne“ aj ľudsky tak, aby sa mohol kedykoľvek na neho obrátiť. Samozrejme, sú aj chovateľské stanice, ktoré nie sú práve vizitkou správneho chovu, takým sa treba vyhnúť širokým oblúkom presne tak, ako množiteľom. Niekedy ma udivuje, že ľudia dokážu sedieť hodiny na internete pri výbere napríklad notebooku a zistia si všetko možné aj nemožné, ale keď ide o živého tvora – člena rodiny, tak to proste netreba a konajú impulzívne. To považujem za veľkú chybu. Ak je niekto chovateľ, to ešte neznamená, že je dobrý chovateľ – ak je niekto MUDr., ešte to  neznamená, že je to dobrý doktor.

 

Zájemci o koťátka navíc častokrát zadávají poptávku s uvedením kraje, ze kterého by kotě mělo pocházet. Považujete vzdálenost chovatelské stanice od místa bydliště zájemce za relevantní kritérium při výběru kotěte?

My nie :-). A niektorí majitelia našich mačiatok tiež nie – z lásky si k nám prišli po dve mačiatka až z Plzne, máme svoje odchovy aj v Prahe  a inde v ČR a SR, v chove máme slečny v Maďarsku a Írsku. Myslím, že ak sa človek zamiluje a ešte si vyberie nového člena rodiny s rozumom a znalosťou veci, tak vzdialenosť nehrá veľkú úlohu, určite by to nemala byť prekážka minimálne v rámci ČR a SR, ale zase je to prípad od prípadu – niekto by naozaj  musel cestovať vlakom, niekomu to nevychádza s časom a proste nájde mačiatko svojho srdca bližšie.  V každom prípade, ak je záujemca seriózny a komunikácia s ním je veľmi dobrá, tak žiaden chovateľ neodmietne mačiatko doviezť novej rodine osobne - aj my sme radi, keď vidíme, kam naše posteľové zlatíčko ide.   

Možná, že v tomto ohledu mají lidé obavy i z toho, jak by kočka zvládla dlouhou cestu autem. Je tato obava oprávněná?

Vždy to záleží od povahy mačiatka, niektoré by to takmer „odšoférovali“, iné z toho majú stres. V každom prípade, ak je auto dobre vyvetrané a mačiatko v prepravke a celou cestou sa mu niekto venuje, tak jednu cestu zvládne i to najbojazlivejšie. Len musí byť človek pripravený na to, že môže reagovať ako malé dieťa – môže dýchať s otvorenou papuľkou, dávať nahlas najavo, že toto teda NIE, alebo sa vyprázdniť. Pre také prípady je fajn mať so sebou v aute nepremokavé podložky, hygienické utierky na zadoček pre batoľatá a kuchynský papier. Každá cesta raz skončí a treba si uvedomiť, že aj ľudia mávajú problémy s cestovaním – niektorí už v aute a niektorí až v lietadle alebo na lodi. Nie je to nič nezvyčajné a len sa to treba jednoducho pripraviť. Naše mačiatka dostávajú so sebou na cestu deku, v ktorej sú pachy z domova a upokojuje ich to, necítia sa potom také vytrhnuté zo svojho prostredia a my máme skvelú zámienku  sa prísť na naše mimi pozrieť – lebo veď deky potrebujeme :-).      

 

Chtěla byste něco vzkázat zájemcům o Vaše koťátka?

Prosím, naštudujte si čo sa dá vopred a pýtajte sa hneď a veľa na všetko, čo Vás zaujíma – ak ide o mačky, hlúpa otázka pre nás neexistuje. V prvom rade chceme cítiť záujem o mačky, nie o cenu. Iste, peniaze sú dôležité, ale len preto, že všetky dávame späť do chovu. Ak si vyberiete mačiatko od nás, pripravte sa na to, že tu budeme pre Vás stále – odpovieme na všetky otázky, ale budeme tiež chcieť, aby ste nás informovali o tom, ako to naše posteľové baby rastie. A budeme tu pre Vás predovšetkým vtedy, keď sa vyskytnú nejaké problémy. My sme zodpovední za to, že sa naše mačiatka narodili a potom budeme spolu s Vami zodpovední za to, že budú mať pekný život.           

Myslím, že Váš vzkaz mluví za vše. Je skvělé, když se zájemce může na svého chovatele spolehnout. Toto je bez pochyby další výhoda koupě koťátka od poctivých chovatelů, kterou lidé začnou většinou postrádat až ve chvíli, kdy se objeví nějaký problém... A já si velmi Vážím toho, že chovatelé, jako jste Vy, mají v naší skupině dobře míněnou radu i pro ty majitele kočiček, kteří si koupili své koťátko neuváženě a kteří od množitelů samozřejmě žádnou chovatelskou podporu nemají. Kéž by to pro ně bylo ponaučením do budoucnosti...

 

Paní Iveto Vy kočkami zkrátka žijete. Nemohla jsem si nevšimnout, že se věnujete i výrobě krásného kočičího nábytku. Pomáhají Vám Vaše kočky s výrobou a inspirují Vás při vymýšlení Vašich produktů?

Hlavne inšpirujú, nápad na preležaniny a peliešky montované na stenu  prišiel vtedy, keď sme uvažovali o ďalšom škrabadle. Zistili sme však, že v podstate nemáme na zemi dosť priestoru, kam by sme ďalšie také škrabadlo mohli postaviť. Každý, kto má doma mačky vie, že majú rady výšky a rady pozorujú všetko zhora a keďže samostatných škrabacích stĺpov máme dosť a v obývačke bola prázdna stena, využili sme  ju takto. Z praxe viem, že je skvelé, ak sa dajú dať všetky látkové veci do práčky a vyprať, takže také sú aj naše výrobky - snažíme sa, aby boli maximálne praktické.     

 

Vyrábíte kočičí nábytek také na zakázku?

Mali sme také plány, ale bohužiaľ nám do nich zasiahli zdravotné problémy majiteľa firmy, s ktorým spolupracujeme, takže predbežne sú v ponuke len už vyrobené preležaniny a peliešky v piatich farbách.  Dúfame, že sa k týmto plánom časom vrátime.

 

Kdybych měla zájem o Váš nábytek, co musím udělat pro to, abych jej získala? Existují nějaké distribuční kanály pro Českou republiku?

V súčasnosti ponúka naše peliešky  a preležaniny český e-shop   https://www.motosekac-vj.cz/

 

Prozradíte nám na závěr, jaké jsou Vaše chovatelské plány do budoucna?

Na tento rok máme plánované dve krytia, ale zatiaľ čakáme, kedy sa dámy rozhodnú, že sú už pripravené na materstvo. Vždy sa v prvom rade snažíme postarať o mačiatka, ktoré sa nám už narodili a až potom plánujeme ďalšie. Chceme mať dostatok času na to, aby sme si tie malé chlpaté klbká užili a venovali sa im tak, ako je to potrebné – mačiatka sú vysoko návykové :-) . S veľkým očakávaním sa tešíme na prvé mačiatka od našej slečny Elaine a fešáka  Happy Day – obidvaja rodičia vyzerajú naozaj veľmi pekne, tak myslím, že ich deti budú stáť za hriech :-).      

 

A já ještě dodám, že paní Iveta má v současné době k mání dvě krásné černé slečny. Pokud byste měli o vymazlená koťátka od paní Ivety zájem, neváhejte ji kontaktovat. Její internetové stránky naleznete na následujícím odkazu: https://www.vesper-sk.eu/

Vám, paní Iveto, mnohokrát děkuji za příjemný rozhovor a přeji spoustu životních a chovatelských úspěchů.

Ja ďakujem za túto príležitosť hovoriť o mačkách :-).  

 

Autor:     Veronika Fejtová,

              Ing. Iveta Červeňáková, CHS Vesper * SK.